Legenda

07.02.2011 15:51

Pri prehliadke starších podrobných máp prekvapí v priestore medzi Iliašovcami a Spišskou Novou Vsou francúzke označenie lokality "Sans-Souci" (bez starostí). Pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že za záhadným názvom sa skrýva sláva letohradu, ktorý si tu v druhej polovici 18. storočia postavili páni z Iliašoviec gróf Štefan a Júlia Czákyovci. Ich nedostižným vzorom sa stal letohrad Fridricha II. Gróf a jeho manželka tam kurióznym spôsobom chceli uskutočniť svoj sen: "Vzkriesiť idylickú zlatú dobu básnikov a vytvoriť útulok pre filozofiu, krásne umenie, pokoj a slobodu.


Štefan Czáky, syn Tomáša, sa narodil v Iliašovskom kaštieli dňa 7.10.1741. Vyštudoval hospodárstvo u Jezuitov vo Viedni. Jeho záľuba v budovaní parkov ho viedla k zriadeniu barokového parku pred kaštieľom v Iliašovciach, sú známe jeho aktivity pri zakladaní tatranských Smokovcov, alebo kúpeľov v Novej Ľubovni. No jeho najvzácnejším a najkurióznejším bol počin výstavby letohradu "Sans-Souci" na vrchu zvanom "Zámčisko".

Vrch nad Iliašovcami s Juhozápadnou orientáciou a krásnym výhľadom na Tatry posial stavbami letohrádok. Centrom areálu bola kaplnka zasvätená sv. Štefanovi, pred ktorou stál kamenný obelisk. Ďalšími stavbami rozsiatymi v dokonale upravenom parku boli palác pre rodinu Czákyho s barokovou výzdobou a drahým mobiliárom. Palác obsahoval knižnicu s 5160 zväzkami kníh väčšinou francúzkych autorov. Potom je tu palác pre hostí a osobitne budova pre úradníkov a služobníctvo. Medzi pavilónmi v parku nechýba filagória, pustovňa, miesto pre loptové hry, strelnica pre streľbu z luku, dostihová dráha. V priestore pre hry bolo hľadisko pre hostí a veľká klietka pre spevavých vtákov. Vrch na ktorom letohrad stál manželia nazvali "Parnasom" - tu mal Apollón aj svoju sieň s obrazom "Deväť múz". Údolie za vrchom nazvali údolím "Dafné", v ktorom zriadili kúpele.

Nákladný spôsob života priviedol rodinu k finančnému úpadku, čo malo za následok rodinnú krízu. Štefan Czáky v záchvate zúrivosti nechal letohrad vysťahovať, vzácne kusy nábytku a knižnicu predal a letohrad zapálil a zbúral. Stalo sa tak pravdepodobne v roku 1803. O nádhere a pýche letohradu svädčia dochované dokumenty majstrov kamenárov, stolárov a umelcov - pre grófa pracoval levočský maliar Franz Wagenschón. V roku 1810 Štefan Czáky zomrel a bol pochovaný v iliašovskom kostole.

Po smrti Štefana Czákyho bol osud krásneho letohradu spečatený a ako memento ostala stáť len kaplnka a obelisk (v súčasnosti len zrúcaniny). Jej názov zľudovel na Tisícročnú kapličku. Od začiatku 20. storočia sa stala obľúbeným miestom nedeľných výletov obyvateľov okolitých obcí a občanov Spišskej Novej Vsi. Prvý pokus na záchranu kaplnky bol koncom 50-tych rokov tesárskym majstrom p. Jaduščákom z Iliašoviec. Koncom 90-tych rokov OZ "Domov bez starostí" si dalo za cieľ obnoviť kaplnku a zachrániť časť histórie pred neprazňou času a vandalov. To sa podarilo len čiastočne.

Občianske združenie Sans-Souci - Letohrádok Iliašovce chce pokračovať v už začatej práci - obnoviť kaplnku do jej pôvodnej podoby, vytvoriť oázu oddychu a pokoja, obnoviť záujem a úctu k prírode, zaktivizovať mládež k záchrane pamiatok po našich slávnych predkoch s bohatou históriou. "Zámčisko" je dnes prirodzenou zónou oddychu a miestom, ktorého ducha pred 200 rokmi objavil iliašovský rodák gróf Štefan Czáky.

Prevzaté od: Akad. arch. Štefan Mitro

—————

Späť